Malacky

27 januára 2007

Malacky v roku 1844

V roku 1884 vyšli knižne pamäti britského právnika Jamesa Roberta Hope-Scotta obsahujúce aj výber z jeho korešpondencie. Pre nás je zaujímavý jeho list zo 7. novembra 1844, v ktorom sa okrem iného v krátkosti zmieňuje aj o návšteve Malaciek.

"V nedeľu 28. októbra som sa vydal na sľúbenú návštevu kniežaťa Pálfiho do Malaciek," začína svoj list James Robert Hope-Scott. Nasleduje opis zámku, ktorý sa podobá na mnohé, aké možno vidieť v iných krajinách. Okolie zámku je rovinaté a piesčité, "ťažko ho možno nazvať veľmi zaujímavým miestom". Napriek tomu dáva najavo svoju zvedavosť, keďže Malacky sú jeho prvou zastávkou na ceste po Uhorsku. Pálfiovci ho srdečne privítali a zúčastnil sa rodinného večierka, ktorý mu poskytol podľa jeho slov celkom dobrú predstavu o tunajšej vyššej spoločnosti.

Nasleduje pohľad na knieža ako zemepána s veľkým majetkom a chod jeho panstva. Anton Karol Pálfi, vtedy 51-ročný, drží všetko vo svojich rukách. Zem obrábajú roľníci, ktorí za odmenu užívajú kúsky zeme s domčekmi. Podľa Hope-Scotta sa zdá, že to funguje bez problémov, no pozastavuje sa nad skutočnosťou, že dane platia výlučne poddaní, kým šľachtici sú ešte stále oslobodení od všetkých poplatkov. Poznamenáva, že nedávne snahy o zdanenie šľachty boli úspešné a predpokladá, že v rámci početných reforiem v Uhorsku bude šľachta úplne zdanená.

Zaujímavý je stručný opis denného programu počas návštevy Malaciek. Ráno vstáva, kedy chce, raňajky priamo v izbe, o pol jednej obed, poobedie strávi vonku, večeria okolo šiestej a večer strávi v salóne. "Moja zábava vonku pozostávala z honu, lovu jazvecov, a cesty na majetky kniežaťa na úpätí Karpát," píše ďalej. Medzi zaujímavosti, ktoré tu videl, radí ohromnú rozlohu lesa a pastviny, stádo divého dobytka, nespočetne veľa oviec, zvláštnu jaskyňu so stalaktitmi a uhorskú usadlosť.

Z Malaciek potom po pár dňoch odišiel Hope-Scott na jednodňovú návštevu na Moravu k Lichtensteinovcom, odkiaľ sa vrátil do Malaciek, tu prespal a v sobotu 2. novembra odišiel do Bratislavy, ktorú, mimochodom, označil za nezaujímavú.