Ak chvíľu počkáte, budete automaticky presmerovaní na našu novú adresu,
prípadne môžete priamo kliknúť na
Naše mesto sa nám mení pred očami. Stáva sa modernejším, kultúrnejším, vyspelejším. Slová ako tiché, útulnejšie a bezpečnejšie sa už ťažšie predierajú na papier. Pamätníci neznevažujú tento trend, no skĺbenie všetkých týchto pojmov na rovnakú úroveň dôležitosti považujú za rozumné a potrebné. Touto úvahou by som chcel prispieť k náprave jedného omylu mestských kronikárov.
V kalendári mesta Malacky v roku 2006 medzi trinástimi peknými obrázkami zo starých Malaciek, môžeme vidieť i fotografiu labutieho jazierka z r. 1902 v Zámockom parku. Bolo však naozaj tam? Kto Zámocký park pozná, iste si ani nevie predstaviť, kde by ten náš gróf to jazierko vybudoval a ako by ho napájal tečúcou vodou. Celý park je situovaný na vyvýšenine a v dolnej časti tečúci potok bol mlynským náhonom na Himrov mlyn - teda tam to nebolo. Na druhej strane (dnešné škvarové ihrisko a zdravotné stredisko) bolo panské záhradníctvo s produkciou kvetov a zeleniny pre grófsku rodinu. Malá fontána na lúke pri kaštieli, umiestnená v 70 cm hlbokom betónovom bazéniku, bola napájaná zo zámockej studne - veže tak, aby bol v kaštieli zabezpečený tlak pitnej vody. Ani v záhrade, ani vo fontáne labute miesto nemali. Dostatok sústredených dôkazov nás však uisťuje, že pôvodné labutie jazierko a neskorší Jursov rybníček je jedna a tá istá vodná plocha.
Do roku 1918 žil v kaštieli gróf Mikuláš XIII. Pálfi a labutie jazierko udržiaval vo výbornom stave. V tomto je fotografia z roku 1902 pravdivá. Na jazierku žila labutia rodinka a pod hladinou krásne farebné japonské kapre. Bolo súčasťou majetku grófa, avšak mimo areálu Zámockého parku. Jazierko sa nachádzalo pri železničnej trati, asi 150m vzdialené od hlavnej - Čiernej brány.
Po vzniku 1.československej republiky a odchode zámockého panstva sa tieto majetky dostali do správy františkánskeho rádu. Keďže jazierko bolo na voľnom priestranstve a teda jeho živé tvory ohrozené, zrejme začalo chátrať. Časom sa zmenilo na nezaujímavú mokraď. Až o ďalších 20 rokov, v roku 1938 rodák z Malaciek pán Jozef Jursa, ktorý robil staviteľa v Prahe, kúpil po návrate z Protektorátu od františkánov stavebný pozemok i s touto preliačinou. Na brehu vybudoval menší rodinný dom a postupne upravil i bývalé jazierko na rybník, ktorý si už mnohí Malačania pamätajú.
Dodatočne sa domček v rukách odborníka premenil na peknú vilku. V rybníčku majiteľ choval kapry - tiež pre potešenie okoloidúcich. Celý areál (dom, ovocná záhrada i rybník) si tak zachoval výstavný charakter. Ako deti idúce zo školy sme rybám hádzali kúsky z desiatej a sledovali sme špľachotanie húfov rýb bojujúcich o potravu. Manželia Jursovci mali päť dcér, z toho štyri žijú v Malackách. Pre úplnosť spomeniem ich mená: Šujanová Vlasta, Cigáňová Mária, Ábelová Emília a Balážová Stanka. Rodičia im o labuťom jazierku často rozprávali. Ich rodný dom s rybníčkom je vidieť na fotografii.
Tento pamäť oživujúci obrázok nám pripomína dnes už zrušené objekty vrátane obytného činžiaku na Jesenského ulici. Všetko to však ustúpilo budúcemu nadjazdu nad železnicou a nadchodu pre chodcov. Pekne sa o minulosti územia pred zámockou bránou vyjadruje dnes už 95-ročná Fany Dobrovodská: „Od mladosti som žila v rodine JUDr. Prenoszila, grófskeho advokáta. Bývali sme v druhom dome od zámockej brány a prvý dom tam stojí ešte dnes. Neskôr medzi nimi vybudoval vilku lekárnik Fridrich. Na druhej strane cesty lemovanej stĺpikmi v grófskych farbách (bledomodro-žltá), bol pred našimi oknami detský domov a labutie jazierko. Ohradené nízkym ozdobným plotom v strede s domčekom, kde bývali labute, pútalo pozornosť okoloidúcich. Do jazierka pritekala voda popod cestu z potoka - mlynského náhona. Odtok bol upravený prepážkou do dolného potoka. V jazierku plávalo množstvo veľkých červených rýb. Na brehu bola lavička na posedenie a bolo nemysliteľné, aby toto pekné miesto niekto poškodil. Až neskôr po odchode panstva jazierko spustlo, čakajúc na svoje oživenie. Živú vodu do neho pustil až pán Jursa kúpou a úpravou okolia.“ Toľko pamätníčka.
Pani Ábelová dodnes uchováva čestné uznanie za zveľadenie Malaciek, ktoré jej otec obdržal za renováciu rybníčka.
Na záver sa núka ešte úvaha, že aj keby nadjazd neexistoval, rybníček by asi i tak neprežil, pretože bol závislý od potokov pretekajúcich mestom. Tieto toky udržiavali mlynári štyroch mlynov a táto oddelená časť sa s Malinou spájala až na Jakubovských rybníkoch. Zánikom mlynov zanikli i vodné toky a tak i prípadný požiar dnes hasíme pitnou vodou. Za vodný tok v potrubí pod Malackami dnes nik diplom nedostane. Nostalgia? Aj pri nutnej modernizácii mesta má svoje opodstatnenie.
Milan Dobrovodský
Aké boli Malacky 2006? Inorovnaké...
Boli iné a rovnaké zároveň. Ale to je už pre ne typické. A túto „inorovnakosť“ im závidia mnohé mestá Slovenska.
Prečo iné? No, menili sa, nestagnovali, nechátrali, rástli. Snažili sa vyťažiť z akéhokoľvek potenciálu, ba i z jeho náznaku a stále viac potvrdzovať slogan „dobré miesto pre život“.
A boli tiež rovnaké! Rovnaké v tom, že charakteristiku inakosti si so sebou nesú pekných osem rokov. A verím, že dvanástimi to neskončí.
Malacky sa tento tok stali Malackami PROJEKTOVÝMI. Dostali sa na špičku medzi slovenskými mestami v čerpaní eurofondov, pri čom pri projektoch myslia hlavne na ľudí. Na pracovné miesta, na voľný čas, na vzdelanie, na kultúru, na oddych, na dôstojnú starobu, na život...
Tento prívlastok však nie je všetko, Malacky sú aj ZELENÝMI. Končiaci sa rok priniesol mestu pokračovanie v rekonštrukcii Zámockého parku a prípravu ďalších etáp, výsadbu stoviek nových odrastených stromov, tisíciek kusov krov, úpravy obrovských zelených plôch...
HISTORICKÉ Malacky sa stali asi čerešničkou na torte tohto roka. Výnimočné oslavy 800-ročnice, úcta k tradíciám, návrat sochy Štefánika či obnova múzea. Mohli byť Malacky historickejšie...?
A čo majetok a financie? Samozrejme, že BOHATŠIE Malacky sú príjemným prívlastkom. Dve úžasné nezávislé ratingové hodnotenia nám pomôžu pochopiť, čo mestu pomohlo bohatnúť a udržať trend...
Aktívna spolupráca s partnerskými zahraničnými mestami a získanie nového talianskeho partnera, zriadenie a rozvoj Turistickej informačnej kancelárie, odhalenie stĺpu priateľstva či bicyklová expedícia po Británii len potvrdzuje vo mne domnienku, že Malacky sa stali INTERNACIONÁLNYMI...
Rok 2006 bol pre Malacky určite úspešný. Priniesol Malacky mnohých tvárí, priniesol dynamiku, mesto v pohybe.
Prívlastkov, ktoré získali Malacky v uplynulom roku, je veľa. Trúfal by som si vymenovať ďalšie. Ale na čo. Stačí sa len pozerať. A keď sa pozerám, tak mám dobrý pocit z toho, že som sa tu narodil a že pracujem v Malackách pre Malacky.
Teším sa na Malacky 2007. Teším sa na tú malackú „inorovnakosť“...
Ing. Richard Nimsch, projektový manažér