Foto týždňa

pokračovanie článku

Okolie marcheggského zámku

Marchegg sme minulý rok navštívili dvakrát - prvýkrát začiatkom leta, druhý raz tesne pred koncom roka. Preto nech Vás neprekvapí, keď po fotografii zasneženého zámockého parku budú nasledovať pohľady na tie isté miesta fotografované v jeden upršaný májový deň...


Marcheggský zámocký park nie je zďaleka taký rozsiahly ako malacký. Rozdelený je na dve samostatné časti - prvá (prvé foto) je medzi zámockou bránou (druhé foto) a vnútorným oplotením zámku, druhá tesne pred zámkom a po jeho pravej strane. Na rozdiel od Malaciek sa vo výbornom stave zachovalo hospodárske zázemie zámku a rôzne priľahlé budovy (tretie foto) - na jednej z nich sme našli tabuľku, podľa ktorej by sa v nej mal nachádzať pálfiovský archív.



Vek parku potvrdzuje aj zopár stromov pamätajúcich už niekoľko storočí - tento platan nachádzajúci sa uprostred parku patrí evidentne medzi tie najstaršie.


Na vnútornom nádvorí a oplotení nájdete mnoho sôch znázorňujúcich postavy antickej mytológie.


V cípe východnej časti parku, kúsok od hrádze, sa nachádza krypta, v ktorej sú pochovaní poslední malackí Pálfiovci.


Uprostred je pochovaný Mikuláš XIII. Pálfi, po jeho ľavici jeho manželka Margita Ziči, meno človeka pochovaného po jeho pravici je už ťažko čitateľné - pravdepodobne ide o jeho mladšieho brata Alexandra.

Zo severnej strany, tesne za zámkom, sa tiahne hrádza oddeľujúca zámocký areál od prírodnej rezervácie Marchauen. Ide o prirodzené záplavové územie rieky Moravy, ktorá tečie len malý kúsok od zámku. Táto rezervácia je známa ako hniezdisko mnohých druhov vodného vtáctva - známa je najmä obrovským množstvom bocianov - ich hniezda nájdete snáď na každom strome v okolí. Nepochybne je to miesto, kde sa oplatí najmä cez leto zavítať.



Dva pohľady z hrádze do prírodnej rezervácie Marchauen - zimný a letný. Trochu ďalej po pravej strane tečie Morava.




Jedna zo vstupných brán do mesta, nachádzajúca sa kúsok od zámku, tzv. viedenská. Pochádza z 13. storočia.

Marcheggský kostol svätej Margity - vyššia časť je gotická, pristavené časti pribudli v 18. a 19. storočí.

Nečakali sme, že by sa nám podarilo nájsť v Marcheggu nejakú zmienku o Malackách. Paradoxne sme ju objavili neďaleko zámockej brány...

pokračovanie článku

Foto týždňa

pokračovanie článku

Rok 2006 v Malackách (2)

Január, Február
Spomínam si na mrazivé začiatky. Ranná hmla, trasúce sa ruky, mráz na perách a srdce plné očakávania. A naše posedenia v Breaku, usmiate tváre kamarátok a sladko-trpké rozhovory, ktoré ma zohrievali na duši a pomohli mi zabudnúť na zimu.

Jablkovo-škoricová vôňa, ktorá ma odrádzala od učenia. Prebdené noci nad Marquézom, po ktorých som sa prebúdzala s úsmevom na perách.

Studené Malacky, ktoré mi každodenne našepkávali, že čoskoro príde jar.

A takto som si vychutnávala chlad, hovoriac si: „Veď to dlho nepotrvá.“

Marec, Apríl, Máj, Jún
Jar bola nádherná. Často sme sedávali na školskom dvore a užívali si teplo. Vdychovali sme čudesné vône z jedálne, sem-tam sme pozreli na svet okolo a rozprávali sme sa. O všetkom.

Jar plná plánov, akcií a rozkvitnutia. Bola som plná energie, ktorá sa na mňa nalepila počas zimy. Mala som pocit, že všetko dokážem. Chodievala som všade, kam sa dalo, a o všetkom som rozmýšľala a písala. Stále dookola. Nemala som čas a chuť trápiť sa alebo byť zodpovedná. A v podstate mi to tak vyhovovalo.

Jún bol jedna veľká zmes stresu, smútku a radosti.

Asi nikdy za celý rok sme sa neučili tak ako v júni. Neustále písomky, zničené tváre spolužiakov a počítanie priemeru bolo na každodennom poriadku. Nejako sme to však prežili a postupne sme si začali uvedomovať, že čoskoro budú prázdniny. V triede vládla príjemná atmosféra. Akosi sme sa viac zblížili a lepšie sa spoznali. Mali sme veľa spoločných zážitkov, ktoré nás spájali a na ktoré sme so smiechom spomínali. A práve toto vo mne vyvolávalo menšiu nostalgiu.

Všetci sme sa tešili na Streetfest. Nemohli sme uveriť, že o pár dni je tu niečo, na čo sme sa tak dlho tešili. Miliónkrát sme sa rozhodovali, čo si obliecť, kedy tam ísť, kto všetko pôjde......

Bolo to úžasné! Lepšie než som očakávala a horšie než o čom som snívala. Stále to mám pred očami. Usmiate tváre, živé rozhovory, energia, chuť piva a Robova tvár špinavá od prachu. Pretancovali, preskákali, prespievali a presmiali sme celú noc a celú jar. A potom sme unavene ležali na deke, premýšľajúc, či sa to naozaj stalo, alebo to bol len krásny sen.....

Júl, August
V júli som konečne nastúpila na brigádu. Tešila som sa, že si sama vyrobím peniaze. Pracovala som v letnej škole s deťmi od 6 do 10 rokov. Zo začiatku to bolo pestré. Neustále detské otázky, ruch, riešenie hádok a bitiek.... Myslela som si, že to napokon vzdám, ale niečo ma tam držalo. Možno to boli tie ich nevinné tváričky a šibalské úsmevy, alebo vízia finančnej odmeny. Neviem. Ale vyplatilo sa. Na konci ma to na veľké prekvapenie mojej mamy začalo baviť. Postupne som spoznala všetky deti a s niektorými som si vytvorila super kolektív (zdravím Timeu, Sáru a spol.).

Takmer celý august som bola na cestách. Najskôr v Paríži a potom v literárnej škole. Bol to zaujímavý mesiac, kedy som sa toho veľa naučila, zažila niečo nové, rozšírila si obzory, spoznala úžasných ľudí a ešte viac som sa zblížila s literatúrou. A samozrejme som objavila Sandmana.

Aj napriek tomuto nabitému programu som do Malaciek chodila tak často, ako sa dalo. Nemohla som ich na tak dlho opustiť. Vždy ma tam čakala Mirka s otvorenou náručou, ďalší priatelia a moje obľúbené miesta, vďaka ktorým som prežila nádherné prázdniny.

September, Október, November
Všetko mi pripadalo ako sen. Prvý deň v škole som bola ako v tranze. Keď som sa obrátila späť, nemohla som uveriť, že to boli len dva mesiace. Všetci sa tak zmenili. Na tých známych tvárach som spozorovala niečo, čo tam predtým nebolo. A opäť sme zostarli. Niektorí aj narástli, však Kris?

Mala som narodeniny. „Veľkých 17!“ hovorila mi Nina a ja som sa smutne usmiala. Už zasa o rok staršia. September mi priniesol môj zaprášený stereotyp a ja som ho s radosťou prijala.

800-ročné Malacky boli perfektné. Vždy sa mi pri nich vybaví obraz, ako všetci sedíme na tribúne a je nám fajn. Pripomenulo mi to Streetfest. Vtedy som sa bála, že nám už nikdy nemôže byť tak dobre, našťastie som sa mýlila.

Stále cítim vôňu pečienky, počujem hudbu, smiech, vidím vracať nejakého chalana a ešte stále cítim kvapky dažďa na tvári..........

December
„Nemôžem uveriť, že sú tu už Vianoce a ja nemám nič kúpené!“
„Neviem, kde zoženiem peniaze na darčeky....“
„Ktovie, čo dostanem od našich?“
„Dúfam, že mi kúpia ten Mp3 prehrávač...“

A opäť je to tu a opäť to počúvam. Ale už som si zvykla. Úprimne, už si nedokážem predstaviť Vianoce bez týchto otázok. Bez nich by to skrátka nebolo ono. Snažím sa nájsť podstatu a čaro Vianoc. Keď som bola malá a stavala som snehuliaka, vedela som to. Teraz si neviem spomenúť.

Nechápem, ako mohol tento rok tak rýchlo ubehnúť. Bola to neuveriteľne divoká jazda.

Ležím na posteli a spomínam. Spomienky mám akési popletené a rozmazané. A tak sa riadim pocitmi. Premýšľam, čo bude ďalej, čo príde po novom roku, čo ma čaká a čo ma neminie.

Rozmýšľam, rozmýšľam, aj keď viem, že rok 2006 sa už nikdy nevráti...............

Tamara Šefčovičová, študentka Gymnázia sv. Františka Assiského

pokračovanie článku

Rok 2006 v Malackách (1)

Tento rok bol pre Malacky o trochu iný ako tie predošlé. Nepochybne sa o to zaslúžilo osemsté výročie od prvej písomnej zmienky, ktoré sa aj náležite oslávilo a pridalo sa tak k pestrej palete kultúrnych podujatí.

Po materiálnej stránke jednoznačne vnímam ako najvýraznejšiu zmenu revitalizáciu Záhoráckej ulice. Celkové skompaktnenie a výsadba zelene aspoň čiastočne nahradili chýbajúcu pešiu zónu. Čo mi však prekáža, sú príliš intenzívne svetlá zabudované v dlažbe. Z diaľky pôsobia romanticky, ale okoloidúcich oslepujú, nehovoriac o svetelnom smogu. Slovo priveľa na počet lámp pri mestskom centre kultúry je určite slabé a málokto asi obdivuje estetickú funkciu po architektonickej stránke.

Nielen Záhorácka, ale aj Ulica 1. mája sa dočkala obnovy. Dýchať pár dní asfaltové výpary sa vyplatilo a konečne nemusím preventívne uskakovať pred každým autom, ktoré sa blíži k mláke.

Pulzujúci stavebný ruch neutícha ani v zimnom období, dokonca ani cez víkend. Robotníkov pri obnove plotu zámockého parku možno vidieť aj v sobotu v skorých ranných hodinách. Oproti pôvodnému oploteniu však z nevysvetliteľného dôvodu prišlo k menším kozmetickým úpravám. Na rovnom múre pri Sadovej ulici je pár metrov dlhý rad tehál navyše a polkruhovité zakončenie je v dvoch farbách. Pokiaľ však stavebné práce budú mať výsledky ako v prvej etape obnovy, máme sa na čo tešiť.

Je vynikajúce, že sa kompetentné osoby nerozhodli sústrediť stromy len do parku a obnovenie zelene v meste si dali ako jednu zo svojich priorít. Jediné čo mi naozaj chýba, sú odpadkové koše mimo najfrekventovanejších ulíc, aby naše mesto bolo nielen pekné ale aj čisté. To je len zopár z mojich postrehov, lebo hodnotiť celý uplynulý rok by bolo asi príliš rozsiahle.

Magda Sršňová, študentka Gymnázia sv. Františka Assiského

pokračovanie článku

Foto týždňa

pokračovanie článku

Malacké kino počas rekonštrukcie

Budova malackého kina bola postavená v 20-tych rokoch 20. storočia. Spočiatku bolo v súkromných rukách, po druhej svetovej vojne bolo znárodnené a po páde komunizmu sa vrátilo do súkromných rúk. Pred dvoma rokmi budovu odkúpilo mesto. V súčasnosti v kine prebieha rekonštrukcia. Pozreli sme sa, ako to v kine vyzerá v súčasnosti.



Rekonštrukcia je v plnom prúde. Doteraz sa väčšia pozornosť venovala oprave fasády, ale zmeny sa už črtajú aj vo vnútornej časti. V priestoroch pred samotnou sálou vzniknú šatne pre divákov, vzadu budú šatne pre účinkujúcich.


V sále je zatiaľ takmer všetko po starom. Onedlho však aj tu príde k veľkým zmenám, pódium sa zväčší, aby sa tu mohli hrať aj divadelné predstavenia. Okrem toho bude sála v budúcnosti aj dejiskom konferencií.


Z kina sú už odstránené staré sedadlá, ktoré budú nahradené novými (zrejme pohodlnejšími). Na obrázku je pohľad na balkón. Hore vidieť odkrytý strop, trámy sú pôvodné a na prekvapenie vo veľmi dobrom stave. Tiež je vidieť možno pôvodná farba stien.



Schody vedúce do premietacej miestnosti a na povalu. Tiež sú veľmi staré a človek na ne nestúpa s istotou.


Premietacia miestnosť s dvoma premietacími prístrojmi, ktoré napriek tomu, že už skôr patria do múzea, slúžili až do začiatku rekonštrukcie na jeseň 2006.



Pohľad na povalu z priestorov nad pódiom.


Nádvorie kina, na ktorom vznikne niečo ako letný miniamfiteáter.


Rekonštrukcia kina by mala byť ukončená na jar 2007.

pokračovanie článku

Foto týždňa

pokračovanie článku

Je kamerový systém skutočne efektívny?

Táto otázka mi vŕtala v hlave, odkedy boli v meste nainštalované prvé tri bezpečnostné kamery. Priznávam, že k tomuto trendu som mal vždy skôr negatívny vzťah, pretože kamerové systémy na každom kroku považujem za zásah do súkromia. A to nerátam estetické hľadisko - kameru v Zámockom parku spolu s káblom k nej radím na prvé priečky malackých ohyzdností. A práve tejto kamery sa moja osobná skúsenosť týka...

Nedávno sme kúsok od vchodu do Zámockého parku osadili (o.z. M.L.O.K.) informačnú tabuľu týkajúca sa histórie kaštieľa - pamiatkový úrad nám vymedzil priestor možno dvadsať metrov od kamery. Vzhľadom na krátku životnosť čohokoľvek v Malackách na verejných priestranstvách ma to celkom potešilo - na tabuľu bude aspoň niekto dávať pozor... Paradoxne práve táto tabuľa sa stala prvou obeťou malackých "writerov".

Ak by sa to stalo kdekoľvek inde, ani len ma nenapadne to nejako riešiť, ale keďže sa to stalo neďaleko bezpečnostnej kamery a na tabuľu je priama viditeľnosť, oznámil som mestskej polícii spáchanie priestupku. Onedlho prišiel e-mail asi tohoto znenia:
"Znečistenie informačnej tabule, o ktorom píšete, nebolo naším oddelením doposiaľ zaznamenané. Avšak vašim podnetom sa budeme zaoberať, predmetnú vec začneme objasňovať. O výsledku šetrenia Vás budem informovať." Samozrejme o tom, ako sa budú snažiť, nezabudli informovať aj prostredníctvom eMTV.

A mesiac ubehol ako voda. Čo ten mesiac mestskí policajti riešili - skutočne netuším. Ale aby si splnili svoju zákonnú povinnosť informovať o výsledku, ku ktorému dospeli, dostal som e-mail obsahujúci pár fráz o tom, že za celý mesiac sa nezistilo vôbec nič, ale že určite budú pokračovať. A tým sa to skončilo.

Na aký účel slúži kamera v Zámockom parku, som stále neprišiel. Predsa len ide o frekventované miesto, často sa tu asi kradne/vraždí/znásilňuje a preto priestupok ako vandalizmus predsa nikoho zaujímať nemusí. Zaujímalo by ma, koľko priestupkov či trestných činov sa pomocou nej odhalilo.

Nedávno som sa v noci vracal domov cez Mierové námestie. Tradičný bordel pred bagetériou, keď zakomplexovaný čerstvý držiteľ vodičského preukazu otvorí dvere na aute aby jeho autorádio ozvučovalo hip-hopom cele námestie. Mestskí policajti sedeli oproti pred kostolom v aute a tvárili sa, že nič nepočujú. Asi to bolo tým, že bezpečnostná kamera na križovatke nedokáže zaznamenávať aj zvuk. Možno by si potom niečo všimli.

pokračovanie článku

Marcheggský zámok zblízka

Vybrali sme sa teda do Marcheggu. Po smrti Pálfiovcov slúžil zámok ako múzeum. Vlastne tri múzeá – poľovnícke, vlastivedné a tzv. Afrikamuseum. Na internete sme našli aj otváracie hodiny.


Informácia, že múzeum bolo medzičasom zrušené, nám unikla. Dozvedeli sme sa to až priamo na mieste od miestneho pána s červenou tvárou a ešte červenším nosom, oblečeného v poľovníckej uniforme, ktorý nás oslovil pri skúmaní nádvoria zámku, ktorý dnes pôsobí spustnutým dojmom.

Poľovník sa pýtal, čo tu chceme. Na našu otázku, či tam je múzeum, odpovedal: „Nicht mehr.“ Chcel vedieť, odkiaľ sme. Malacky mu nič nehovorili. Konverzácia v nemčine viazla, tak nás ten pán slušne vyhodil a poprosil nás, aby sme za sebou zavreli.


Medzitým sme stihli obzrieť si a pofotiť nádvorie zo všetkých strán, vrátane slnečných hodín zo 17. storočia – vedeli sme, že Tomáš sa im poteší.

Pozreli sme si teda zámok aspoň z vonkajšej strany. Podľa fotiek sa dala čakať podoba nášho zámku s marcheggským. Nejaké spoločné znaky sme našli - štvorcový pôdorys, v strede nádvorie, slnečné hodiny, podobná farba fasády, istá podoba čelnej steny, atď.

Podobnosť zámku v Marcheggu s malackým však nie je po stránke architektonickej taká blízka, ako sme čakali. Tiež sa oba zámky líšia svojou polohou v rámci mesta, či bezprostredným okolím (to je téma na ďalší článok). Súvisí to predovšetkým s úlohou marcheggeského zámku, ktorý vznikol prestavbou pôvodného stredovekého vodného hradu. Na rozdiel od neho malacký zámok bol podľa všetkého postavený až niekedy v priebehu 17. storočia.

Chceli sme sa pozrieť najmä na bronzovú sochu pálfiovského jeleňa. Táto socha pôvodne zdobila nádvorie malackého zámku, Pálfiovci si ju však po odchode z Malaciek vzali do svojho nového sídla. Objekt nášho záujmu sme na nádvorí zámku nenašli, ale ani nikde v jeho okolí. Nielen to. V celom objekte marcheggského zámku sme nenašli takmer žiadnu zmienku o Pálfiovcoch. Až na dve výnimky. O nich zase niekedy nabudúce.

pokračovanie článku

Foto týždňa

Zakrytý výhľad na zámockú bránu

pokračovanie článku

Jeden z pálfiovských zámkov...

V rakúskom Marcheggu stojí bývalý pálfiovský zámok, ktorý sa dotýka histórie Malaciek. Je to miesto, kde prežili posledné roky svojho života poslední malackí zemepáni.

Vlastníkom marcheggského panstva sa v 20-tych rokoch 17. storočia stal Pavol IV. Pálfi, ktorý sa o pár rokov stal aj zemepánom Plaveckého panstva a zaslúžil sa o rozvoj Malaciek (založil malacký františkánsky kláštor, presunul centrum panstva do tohoto mestečka - podľa väčšiny zdrojov dal práve on postaviť malacký zámok). Malacky a Marchegg mali teda takmer 300 rokov rovnakého zemepána – rod Pálfiovcov. Samotný fakt naznačuje istú spätosť oboch miest. Kým v Malackách mali Pálfiovci svoje rodinné sídlo, marcheggský zámok slúžil ako lovecký zámok a zároveň letné sídlo.

Koniec prvej svetovej vojny a vznik Československej republiky na jeseň 1918 znamenal nedobrovoľný koniec pálfiovskej moci v Malackách. Za nové sídlo si vtedy 57-ročný Mikuláš XIII. Pálfi zvolil Marchegg, kam nechal previezť časť svojho hnuteľného majetku z Malaciek.

Pálfiovci sídlili v Marcheggu do roku 1947, kedy zomrel bratranec Mikuláša XIII. Pálfiho Ladislav. Mikuláš XIII. s manželkou Margitou nemali potomkov.

V polovici mája sme sa vybrali pozrieť do Marcheggu. O tom, ako marcheggský zámok vyzerá v súčasnosti, kde sú pochovaní poslední malackí Pálfiovci a či sa nám podarilo nájsť bronzového jeleňa, ktorý pôvodne stál na nádvorí malackého zámku, sa dozviete v budúcom článku.

pokračovanie článku