26 novembra 2006
22 novembra 2006
Ako vyzeral kostol kedysi?
Na predchádzajúcej fotke je kostol po druhej svetovej vojne, na tej nasledujúcej súčasný stav. V tomto článku sa budem venovať zmene, ktorá sa týkala strechy nad kaplnkami vľavo od hlavnej lode kostola.
Pri dnešnom pohľade z nádvoria vidíme, že strecha nie je symetrická. Kým ľavá časť zakrýva len hlavnú loď kostola, pravá časť pokračuje aj nad kaplnkami. Približne na úrovni pravého okna sa sklon pravej strany strechy mení, spád je miernejší. Rímsa nad oknami nasvedčuje, že pôvodne kostol vyzeral inak.
Počas nášho "výletu" pod strechu kostola sme sa dostali aj nad Kaplnku Svätých schodov, kde sme sa posunuli bližšie k predstave, ako vyzerala táto časť kostola kedysi. Fotografia zachytáva pohľad na priestory pod strechou zakrývajúcou práve uvedenú kaplnku. Za stenou vpravo sa nachádza chrámová hlavná loď (ide o pohľad z opačnej strany ako na predhcádzajúcich fotografiách - v smere od veže, z prednej časti dozadu).
Detailnejšie pohľady na spomenutú stenu. Vidíme okná, úplne rovnaké ako tri okná pri pohľade z parku. No tieto okná sú zamurované.
Omietka a biele lemovanie okolo okien svedčí o tom, že niekedy tieto okná slúžili svojmu účelu a neboli schované pod strechou ako dnes. (Nápisy Jozef Vlk a Vendel Žáček tam zanechali zrejme majstri, ktorí v roku 1958 asi vykonávali opravu trámov, resp. strechy.)
Omietka nie je pod úrovňou okien - pod nimi sú len holé tehly, z čoho sa dá usudzovať, že táto časť už nebola vonkajšou stenou, ale začínala tu strecha nad kaplnkami, a teda podoba kostola na tejto strane mohla byť rovnaká alebo podobná ako na ľavej strane (od parku). Čiže predpokladáme, že stavba mohla byť symetrická.
Niečo o tom naznačuje aj pohľad z dvora (v súčasnosti školský dvor).
Detailnejší pohľad ukazuje, že kúsok strechy má možno pôvodnú (alebo "pôvodnejšiu") podobu, keď strecha končí nad hlavnou loďou...
Pohľad na miesto, kde prichádza k "zlomu" zo strmšieho na miernejší sklon strechy.
Teóriu o tom, že strecha pôvodne bola len nad hlavnou loďou a nad kaplnkami bola strecha, ktorá začínala pod oknami, by mohlo potvrdzovať aj zobrazenie kostola z prvej polovice 18. storočia (publikovaná v Almanachu Spolku záhorských akademikov z roku 1938). Je však viac ako pravdepodobné, že ide skôr o náčrt ako o verné zobrazenie kláštora, je treba brať ju skôr ako zaujímavosť a nebrať ju celkom vážne.
Ale dá sa oprieť aj o fakty. Podľa informácie v publikácii Dr. Hallona Dejiny františkánskeho chrámu Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Malackách veľká rekonštrukcia strechy prebehla v dvadsiatych rokoch 19. storočia, kedy sa hlavná loď a kaplnky na pravej strane dostali pod jednu strechu.
Na základe uvedených dohadov a faktov je možné usudzovať, že kostol mohol mať takúto podobu:
Bez ohľadu na to, či je spomenutý predpoklad správny, je možné, že ani toto nebola pôvodná podoba kostola. Pri podrobnejšom skúmaní vyjde najavo, že kostol prešiel mnohými prestavbami, ktoré postupne menili jeho tvár. K tejto téme sa ešte v budúcnosti vrátime.
19 novembra 2006
16 novembra 2006
Malacké križovatky (1)

Celý problém tohto miesta siaha ďalej do minulosti a súvisí s výstavbou diaľnice Bratislava-Brno-Praha. V Malackách sa vybudoval diaľničný privádzač, ktorému nielenže padla za obeť jedna z najkrajších častí mesta, ale úplne nelogicky doviedol dopravu priamo do centra mesta, vrátane tranzitu do okolitých obcí. Postupné zahusťovanie dopravy koncom 90-tych rokov malo za následok, že presun v smere od Sasinkovej ulice na nadjazd nad železnicou sa stával čoraz komplikovanejším. Po dostavbe Billy boli dopravné zápchy na tomto mieste pravidlom.
Situácia sa zmenila po schválení stavby nákupného centra LIDL, ktorý požadoval, aby príjazdová cesta k nemu ústila do tejto križovatky. A práve tu vidím najväčší problém – namiesto toho, aby nákupné centrá boli vytlačené mimo centra, v Malackách sa natlačili priamo do neho, bez toho, aby niekto rozmýšľal aký vplyv na dopravu a život v meste to v budúcnosti bude mať. A tak sa v jednej malej križovatke stretli cesty od dvoch veľkých obchodov spolu s diaľničným privádzačom. Existovali dva varianty ako túto situáciu riešiť -prvým bol kruhový objazd, druhým svetelná križovatka. V tomto prípade sa vybral pre plynulosť dopravy, ako ukazuje súčasný stav, ten horší variant. A takéto boli kedysi plány... (mimochodom všimnite si aj to množstvo zelene okolo LIDL- u a porovnajte si to so skutočným stavom)

A ako to vyzerá po roku? Pre vodičov sú zmeny k lepšiemu minimálne. Aj keď by križovatka mala byť "inteligentná", tedy dynamicky sa prispôsobujúca intenzite dopravy – v kritickom čase približne od 15-tej do 17- hodiny sa kolóny áut tvoria veľmi často - v smere na hlavnú križovatku z nadjazdu autá občas stoja až na úrovni Country clubu (!) a ešte horšie to býva na Sasinkovej smer nadjazd, resp. centrum - z tohto dôvodu križovatka Sasinkova/Malé námestie/Billa býva v tomto čase miestom dopravného chaosu. Netvrdím, že sa tak deje pravidelne, ale čoraz častejšie.
Povrch vozovky vyzerá v súčastnosti ako vidíte na fotografii -aspoň to funguje ako spomaľovač... A to nehovorím o tom, v akom stave je vodorovné dopravné značenie, ktoré viac-menej už nevidno. Malačania si zvykli, cudzí často majú problém sa zorientovať, chýba tu totiž tabuľa, ktorá sa označuje ako návesť pred križovatkou.

Na tomto mieste nepochopiteľne chýba dopravná značka zákaz vjazdu, označujúca, že ide o protismer. Často si mnohí vodiči neuvedomujú, že na Slovensku sa jazdí po pravej strane vozovky a považujú túto cestu ako odbočku k LIDL-u. Červený kruh znázorňuje chýbajúcu značku - inak všimnite si kam smeruje šípka na ceste a to či vidíte nejakú dvojitú čiaru, ktorá by Vám bránila odbočiť - je len otázka času kedy sa tam stane dopravná nehoda.

Aké je riešenie? Kým vo svete ale aj na Slovensku je trend budovať bezpečnejšie kruhové objazdy, v Malackách sme vybudovali križovatku, ktorá už po roku činnosti má problém zvládať objem dopravy, ktorý cez ňu prúdi. Škoda, že šanca vybudovať efektívnejšie riešenie, ktorá bola pri stavbe LIDL-u, sa nevyužila. Čiastočne by mal pomôcť plánovaný obchvat Malaciek, ktorý toto miesto aspoň trochu odbremení.
Ale chýbajúce a nevyhovujúce dopravné značenie na tomto mieste je problém, ktorý by mal byť čo najskôr odstránený.
(Vizualizácia kruhového objazdu pri LIDL-i je zo stránky www.dialnice.info)
13 novembra 2006
Aj z povaly je pekný výhľad

Netradičný pohľad na rovnobežne idúcu Hviezdoslavovu a Záhorácku ulicu. Pri tomto pohľade mi napadlo, že by bolo fajn, keby Malacky mali svoje veľké námestie na ploche, ktorá by vznikla spojením parku pri inkubátore, parku na Mierovom námestí a cesty medzi nimi...

Hlavná križovatka, na ktorú už roky zo stĺpa pozerá Severínek, alias sv. František Xaverský.

Z obdobia socializmu zostala v centre takáto červená stopa.

Ponad Radlinského ulicu sa dá pozrieť aj na neďaleké Malé Karpaty.

Z františkánskeho kostola (tzv. Čierneho kláštora) sú vidieť ďalšie tri kostoly. Malacký kostol Najsvätejšej Trojice (tzv. biely kostol)...

...kostol v Kostolišti, ktorého filiálkou boli kedysi Malacky...

...a v diaľke je možné vidieť aj veľkolevársky chrám.

12 novembra 2006
09 novembra 2006
Postrehy čitateľov (1)

Čitateľka, ktorá nám poslala tieto fotky, nás upozornila, ako hovorí, na "pascu na chodcov na Záhoráckej ulici". Na chodníku neďaleko budovy obvodného úradu, pri prechode pre chodcov k dolnému kostolu, na chodcov "striehne" prekážka na mieste, kde predtým zrejme bola dopravná značka. Značka tam už nie je, zostal len zvyšok podstavca pripevnený k chodníku. Väčšina ľudí ho obíde, ale nebezpečný môže byť pre deti, nepozorných ľudí...

...alebo pre nočných chodcov.

06 novembra 2006
05 novembra 2006
Malacké uličky





Záhorácka ulica, HVB Banka, nedeľa 05/11/06

04 novembra 2006
Zvony vo františkánskom kostole
V rámci "výletu" do veže františkánskeho kostola sa naša pozornosť okrem výhľadu na okolie upriamila na zvony. Pôvodne tu bolo vraj päť zvonov. Ale časy sa menia a v súčasnosti sú tam už len dva. Umieračik, ktorý zvonil mŕtvym, bol umiestnený vo farskom (dolnom) kostole. Ďalšie dva boli počas prvej svetovej vojny preliate na delá.

Starší zvon pochádza z roku 1822, kedy ho dal odliať (resp. preliať – transfundi) v Trnave Anton Pálfy, ako oznamuje latinský nápis po obvode zvona, v spodnej časti.

Slovo transfundi naznačuje, že nešlo o novoodliaty zvon, ale zrejme mal svojho predchodcu. Potvrdzujú to aj slová na hornej časti zvona, podľa ktorých dal zvon (pôvodný) odliať Pavol Pálfi (zakladateľ kláštora) v roku 1652.


Novší zvon bol uliaty krátko po prvej svetovej vojne, v roku 1922 v Brne. Na zvone je nápis v slovenčine: „Pomocou môjho patróna a štedrých veriacich som vstal z mŕtvych.“

Reliéf na novšom zvone, postava biskupa, zrejme sv. Mikuláša.

Na oboch zvonoch je zobrazený rodový erb Pálfiovcov - jeleň na zlomenom kolese.
